SLEDUJTE NÁS NA:

Otcovia

Rodina predstavuje v spoločenstve ľudí jeden z najdôležitejších pilierov. Formovanie každého jednotlivca, pozitívne alebo negatívne, začína v kruhu rodiny. Preto nie je jedno, v akom stave sa nachádza a aké úlohy majú jej jednotliví účinkujúci. Šesťdesiate a sedemdesiate roky sa vyznačovali hlavne v USA rozsiahlou vojnou proti tradičnej rodine (muž – žena a deti), konzervatívnym hodnotám a dobrej výchove detí. K nám sa tieto myšlienkové prúdy preliali až po revolúcii. V „obohatenej“ forme si cez masmédia razia svoju cestu k vybudovaniu prvenstva v modernej spoločnosti. V tomto článku zameriame našu pozornosť hlavne na úlohu otcov.

Aj keď v posledných rokoch vidíme jemný posun k lepšiemu, čo sa týka angažovanosti mužov–otcov pri výchove a budovaní rodiny, je potrebné povedať, že musíme vykonať ešte mnohé nápravy, aby sme sa dostali do vyhovujúceho stavu. Apatia, nechuť a egoizmus dnešného človeka sa odzrkadľujú hlavne na kvalite rodičovstva. Tu nejde iba o rodičov zahltených pracovnými povinnosťami, ale častokrát aj tí, ktorí by relatívne mali kapacitu, neinvestujú čas a prostriedky do svojich detí.

Rodina ako základ

Hneď v úvode musíme upozorniť, že ak hovoríme o kvalitnej rodine, nemáme na mysli prehnanú zaujatosť touto inštitúciou, kde všetko je podriadené iba jej cieľom a plánom. Ako rodina sme súčasťou aj iných, väčších komunít, ako sú cirkev, štát či organizácie, ktoré majú tiež dôležité ciele.

Preto aj samotná výchova sa nedá šablónovito predpísať. Napríklad lekár, ktorý má služby, operuje, nevie sa venovať v presnom dennom harmonograme svojim deťom. Na druhej strane otec, ktorý je aj doma každé poobedie, ale je zavesený na internete či televízore, dokáže zanedbať svoje deti.

Blízko, a predsa ďaleko

Domov nie je iba spoločný byt či dom. Je to oveľa viac. Nestačí spolu zdieľať iba ubytovaciu časť. Žiaľ, svet moderných technológií, ktorý nám priniesol mnohé výdobytky, prináša aj nebezpečenstvo úplného odcudzenia. Otec pred jedným televízorom, mama v kuchyni, deti vo svojich izbách pred facebookom s virtuálnymi priateľmi. Jediné, čo má taká rodina spoločné, je menu na večeru, ale každý vo vlastnej izbe s vlastným „svetom“.

Možno nebudete súhlasiť, ale jedným z koreňov tohto stavu je lenivosť otcov. Lenivosť tráviť čas so svojimi vlastnými deťmi. Lenivosť sa im venovať. Učiť sa s nimi, ísť sa sánkovať, bicyklovať, hrať monopoly, alebo im večer pred spaním čítať. My muži máme sklon naše výhovorky vyvýšiť na piedestál neomylnosti.

Prevziať zodpovednosť

My muži máme sklon naše výhovorky vyvýšiť na piedestál neomylnosti. Exekutíva je výkonná moc. V rodine je ňou otec a matka. Preto sa stáva hlavne mužom, keď nie sú ochotní participovať na výchove, že to jednoducho zdôvodnia svojím právom na kamarátov, hobby, oddych a nie ojedinele aj na preduchovnenosť. Iste, sú oprávnené nároky, kedy je potrebné zrelaxovať sa športom a podobne, ale nech to nie je na úkor detí. Oni ťa ako otca potrebujú.

Čas strávený s deťmi je nenahraditeľný. Nevie ho suplovať manželka, starí rodičia a určite nie ulica a kamaráti.

Využiť čas

Dieťa má počas svojho rastu rôzne nároky na starostlivosť a pozornosť. Je treba pochopiť, že po sedemnástom - osemnástom roku sa už dieťa stáva dospelým a skôr či neskôr vyletí z domáceho hniezda. Preto nech nám neujde čas, keď ešte je možné prirodzene dávať vklady do ich životov. Dotyky a blízky kontakt zohrávajú významnú úlohu. Napríklad pri bábätkách je dobré, aby ich aj otcovia brali na ruky a prihovárali sa im. Určite medzi druhým a štvrtým rokom je výborné, keď otec berie dieťa na ruky a popritom sa mu prihovára a podobne. Tieto vnemy sú potrebné nielen pre rozvoj emočnej sféry dieťaťa, ale aj pre rozvoj nervového a mozgového systému. Napríklad starší chlapci už nestoja o objímanie, ale určite sa im ráta, keď s ocinom môžu zápasiť, naťahovať sa v meraní síl a pod. Aj to má svoje opodstatnenie pre zdravý vývoj chlapcov.

Korigovanie

Pred pár rokmi ochranári v Juhoafrickej republike zistili zaujímavý úkaz. Niektoré samce slonov bezdôvodne zaútočili na nosorožce, prevrhli ich na bok a zaľahli, čím ich zadusili. Výskumníci hľadali dôvod tohto abnormálneho správania. Dospeli ku zisteniu, že vláda Juhoafrickej republiky dala pár rokov pred uvedenými udalosťami znížiť počet starších dominantných slonov, a preto mladé jedince neboli korigované vo svojej mladosti, čo spôsobilo ich abnormálne správanie, keď vyrástli. Aj keď neznižujeme človeka na úroveň zvieraťa, podobné anomálie vidíme tam, kde nie sú otcovia, poprípade sú, ale neplnia svoju úlohu otca v korigovaní detí, keď robia zle.

Naučiť, čo je dobré a čo zlé

Úlohou výchovy je to, aby dieťa pochopilo, čo je v živote správne a čo nie. Na to slúži jednoduchý princíp odmeňovania, pochvaly alebo pokarhania a trestu. Dávid aj Abrahám sú nám príkladmi v mnohých veciach. Ak Pavol v Liste Rimanom povzbudzuje kresťanov, aby chodili v šľapajach Abraháma, určite tým myslel aj jeho prístup vo výchove. Boh o ňom povedal: „Lebo ho poznám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, aby išli po ceste Hospodinovej činiac spravodlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom.“ (Gen 18,19) Takže požehnanie malo súvis nielen s Abrahámovým postojom viery, ale aj s rozhodnutím vštepovať Božie slovo a princípy do života jeho detí. Sčasti to praktizoval aj Dávid, lebo v Knihe Prísloví nachádzame, ako naliehavo apeluje na syna (Šalamúna) Pr 3,1: „Môj synu, nezabudni môjho naučenia, a tvoje srdce nech pozoruje na moje prikázania.“ (Pr 2,1; 5,1; 7,1) Je správne, aby od útleho veku otec aj mama po častiach hovorili deťom o Božích veciach. Na druhej strane Dávid zanedbal výchovu pri Absalonovi. Je napísané, že mu nikdy nepovedal, že robí zle. Z takého človeka vyrastie egoistický rebel.

Nepusti volant

Výchova je ako šoférovanie auta. Nikdy nepustíš volant. Hlavne u chlapcov je potrebné dohliadať na vývoj. Možno až do sedemnásteho - osemnásteho roku, v niektorých prípadoch aj dlhšie. Rozprávajte sa s mladými. Nejde iba o neustále mentorovanie. Potrebujeme počúvať svoje deti. Nájdi si na ne čas, choď na ich koncerty, futbalové zápasy či vystúpenia. Jeden muž bol ešte v päťdesiatke zahorknutý, lebo jeho otec bol pastorom a nemal na neho nikdy čas. Raz nakoniec prišiel na jeden zápas, kde on hral, chvíľu sa tam rozprával s mužmi, s ktorými prišiel a o pár minút odišiel. Dlhé roky potom cítil ten chlapec odmietnutie a nezáujem. Neprejavená láska nie je láska. Odstrašujúcim príkladom v Starom zákone je sudca Jefte. Bol vodcom, hrdinom, ale nerozmyslene urobil pred Bohom sľub, čím spôsobil v živote svojej dcéry katastrofu. Nemyslím, že je Božia vôľa „obetovať“ svoje deti na oltár služby. Je to nutné skĺbiť. Službu aj rodinu. Iste, neexistuje dokonalé riešenie, ale ani jednu z vecí nemôžeme zanedbať. Úlohou výchovy je to, aby dieťa pochopilo, čo je v živote správne a čo nie.

Dôležitosť príkladu

Je potrebné si uvedomiť, že malé dieťa vníma rodiča ako vzor. Snaží sa ho napodobňovať. Táto schopnosť učiť sa z príkladu je z psychologického hľadiska najúčinnejšia metóda. Žiaľ, nielen v dobrom, ale aj v zlom. Mnoho detí „druhej“ generácie nevidí dobrý príklad doma. Ak rodičia žijú len nedeľné kresťanstvo a vo všedné dni nie je doma modlitba alebo čítanie Slova, deti si urobia záver o nedôveryhodnosti vierovyznania svojich rodičov. Deti treba zapájať do domácej zbožnosti, ale aj do domácich prác. Opičia láska, ktorá dovoľuje dieťaťu všetko a nedáva mu žiadne úlohy, nie je biblická.

Postreh Dereka Princea

Derek Prince píše vo svojej knihe Manželia a Otcovia: „Pri výchove sa musíme mať na pozore pred dvomi protichodnými nebezpečenstvami. Prvé je vzbura dieťaťa. Aby sme jej predišli, je nutné mať istotu, že naša výchova je pevná a jednotná. Nedovoľte deťom, aby boli spurné, nezodpovedné, alebo aby vám odpovedali hrubo. Vyžadujte, aby urobili, o čo ich žiadate. Zároveň si ale musíme dávať pozor na opačný extrém – zastrašovanie. Ak je otec prehnane prísny, kritický a náročný, dieťa stratí odvahu a začne mať pocit, že sa na nič nehodí. Nech robím čokoľvek, otcovi sa to aj tak nepáči. Nemá cenu, aby som sa vôbec snažil.“

Otcovia

V Biblii je veľké množstvo zmienok o otcoch. Noach, Abrahám, Jákob a ďalší. Samotné zjavenie Boha v Novom zákone je pod menom Otec. Povzbudzujem všetkých otcov, aby múdro, cez správnu výchovu a k tomu náležiace časové, emočné a iné investície pripravili dobrú budúcnosť pre svoje deti a formovali ich, aby z nich vyrástli zdravé a silné osobnosti.

Zdroje:

Derek Prince: Manželia a otcovia
James Dobson: Výchova chlapcov
AUTOR: RASTISLAV BRAVČOK

Pastor KS Žiar nad Hronom